O nás

Znepríjemňujú vám život mokré steny?

Najčastejším zdrojom vlhkosti v murive je spodné vzlínanie vody do stavebných konštrukcií alebo bočný tlak vody pri stavbách vo svahu, prípadne kombinácia oboch. Ďalšou príčinou je nesprávne, prípadne žiadne odvetranie stavby, napríklad po zateplení starších objektov. Pri kompletnom zateplení sa zakryjú i prieduchy, ktoré slúžili na cirkuláciu vzduchu, a obmedzená cirkulácia následne vedie k vlhnutiu muriva. Príčinou vlhnutia muriva môže byť aj porucha na vodoinštaláciách a odpadoch vody, čo sa prejavuje inak než klasické vzlínanie vlhkosti, a to šírením vlhkej mapy z jedného bodu do všetkých strán.Pred každým vysúšaním navštívi zákazníka náš špecialista, ktorý na mieste vyhodnotí situáciu, premeria vlhkosť muriva špeciálnym prístrojom a navrhne optimálny postup sanácie. Nasleduje kalkulácia a príprava návrhu zmluvy o dielo. Pred samotnou injektážou je v niektorých prípadoch nutné oklepanie omietok až na samotné murivo z tehál, či rôznych iných materiálov. Túto metódu je možné aplikovať aj na kamenné steny. Po odvlhčení odporúčame na murivo naniesť bežnú vápennocementovú omietku, túto fázu však odporúčame neuponáhľať. Dĺžka vysychania môže trvať od jedného mesiaca až po dva roky, záleží na hrúbke muriva a na tom, či je stena pod alebo nad úrovňou terénu. Následná kontrola prebieha po niekoľkých mesiacoch od sanácie. Metódu možno úspešne aplikovať do hrúbky steny až 150 cm. Látka je patentovaná, netoxická, bez zápachu, obsahuje striebro a do budúcna pôsobí ako prevencia proti plesniam.  

INJEKTÁŽ MURIVA AKO ÚČINNÁ OCHRANA PROTI VLHKOSTI

Vlhké steny sú často výsledkom chýbajúcich alebo rozkladajúcich sa vodorovných bariér v murive. Tie bežne slúžia na izoláciu stavby od zeme a tým zabraňujú kapilárne vzlínajúcej vlhkosti v stenách. Najmä v starých budovách však takéto zábrany často úplne chýbajú. Dôsledkom sú mokré steny, plesne a nepríjemná vlhká klíma v miestnosti.

Poškodená hydroizolačná clona je problém
Takto zničená, či celkom chýbajúca hydroizolačná clona má za následok obnovenie kapilárneho vzlínania vodných roztokov v stavebnom materiáli vplyvom povrchového napätia vody v nasiakavých
Hydroizolačná clona domu by mala byť tou najdlhšie životaschopnou časťou domu. Žiaľ, vzhľadom ku kyslým dažďom, které presakujú do pôdy, ich reakciou so soľami vznikajú agresívne roztoky, ktoré pôvodné bitúmenové izolácie rozkladajú už od 35 rokov veku.

materiáloch. Toto vzlínanie vody môže dosiahnuť až do výšky 3 m nad zdrojom vody.

Tejto činnosti mnohokrát napomáhajú zničené okapové zvody. Naviac, dom môže byť pri prudkých ďažďoch zasiahnutý pritekajúcou vodou z blízkeho svahu či cesty. Vzlínajúca voda v stavebnom materiáli obsahuje zemnú soľ, ktorá na povrchu omietky steny pri svojej kryštalizácii zväčšuje svoj objem až o 7 %, čím dochádza k degradácii omietok a ich následnému odpadávaniu.

RIEŠENIE - INJEKTÁŽ MURIVA
Proces vstrekovania je jednoduchý a lacný spôsob vytvárania vysokokvalitnej izolácie aj v budovách, ktoré nemajú vodorovnú bariéru. Proces účinne zabraňuje prenikaniu vzlínajúcej vlhkosti do muriva. Vlhké steny, plesne a kapilárna vlhkosť môžu byť týmto tesnením suterénu natrvalo zastavené. Výhodou injektážnej metódy sú okrem iného relatívne nízke náklady a ochrana stien.

FUNGOVANIE POSTUPU
K celkovej záťaži v pivniciach domov môže negatívne prispeť aj tlaková voda.
Na tento účel sa maltové škáry injektujú pod tlakom injektážnym gélom pri vertikálnej injektáži muriva. Za týmto účelom sa murivo vŕta horizontálne na percento, ktoré závisí od hrúbky steny. Typicky v takzvanom štandardnom usporiadaní mriežky (štvorec so stredom tváre). Vzdialenosti pakrov veľmi závisia od zloženia malty, v priemere sú 25 cm. Potom sa do vyvŕtaných otvorov, ktoré sú zvyčajne široké približne 18 mm, vstrekne gél. Ten sa v škárach rozprestrie a vytvorí tak účinný, trvalý tesniaci závoj proti vlhkosti a vlhkosti. Takéto tesnenie suterénu nielen chráni steny budovy, ale predstavuje aj účinnú ochranu pôdy.
Výrazne vyššia účinnosť utesnenia suterénu injektážou muriva v porovnaní s inými metódami je do značnej miery spôsobená vyššou viskozitou moderných gélov. Pri predchádzajúcich prístupoch sa často museli vŕtať ďalšie a oveľa hlbšie otvory, aby sa zabezpečila účinná ochrana muriva. Dnes používané alkalické kremičitany samy prenikajú oveľa hlbšie do muriva ako v minulosti používané PU injektážne materiály. Vďaka ortogonálnemu vŕtaniu a nižšiemu počtu pakrov je možné výrazne znížiť náklady na vŕtanie a materiál. To tiež chráni murivo a udržuje nízke náklady. Treba poznamenať, že námaha sa líši v závislosti od použitých stavebných materiálov. Čím pórovitejšia je spracovaná malta, tým ľahšie je možné vykonať vstrekovanie a tým menej vŕtaných otvorov je potrebných. Najmä pri opatreniach na ochranu dreva má tento šetrný prístup veľké výhody.
Aby sa gély lisovali zodpovedajúcim spôsobom stabilne, ďalšie nástreky sa uskutočňujú vo vyšších vrstvách. Tým sa efektívne vytvorí tlak v spodných vrstvách, takže súčiastka je stabilne utesnená. Robí sa to pomocou takzvanej nízkotlakovej metódy, pri ktorej sa gél znovu vstrekuje, až kým nevystúpi z pakrov nižšie. Nízkotlakový proces trvalo zabraňuje prenikaniu ďalšej kapilárne vzlínajúcej vlhkosti do vrchných vrstiev muriva. Tým je zabezpečená účinná ochrana pôdy a dreva.